BLOG
V „zrkadle“ Andyho Warhola
Vďaka Warholovi nám na osobnostiach „hviezd“ záleží rovnako, ak nie viac, ako na ich práci. (Warhol na otázku: Študujete výtvarné umenie? odpovedal: „Načo, ja som umenie…“) Zmenil spôsob pohľadu spoločnosti na celebrity a ako ich vnímať. Ak by bol dnes Andy nažive, pohltili by ho celebritné príspevky na sociálnych sieťach, bulvárne plátky, horúce novinky zo sveta…
Andy Warhol spojil celebrity a umenie. Sieťotlače, ktoré vytvoril, sú ikonické, no k jeho produkcii patrili aj filmy väčšinou natočené v ateliéri zvanom The Factory. Warhol mal vlastnú predstavu o Superstar, ktorú často charakterizovali rôzne herečky, modelky, spoločenské osobnosti a umelci, s ktorými trávil čas. Títo ľudia nehrali len vo Warholových filmoch, ale boli aj objektom zobrazenia jeho fotografií a obrazov.
Napriek tomu, že umelec vytváral takéto superstars, i on sám sa jednou z nich stal. Z chlapca pochádzajúceho zo skromných pomerov sa stal niekto – najznámejší pop-artový umelec. Cítil sa ako hviezda vďaka svojim obdivovateľom a spoločnosťou, v ktorej sa pohyboval, ale jeho súkromný život sa diametrálne odlišoval od toho vo Factory. Bol ovplyvnený rodinnou výchovou, ktorú viedla matka, svoje deti vychovávala v kresťanskom duchu. Obaja rodičia patrili k vysťahovalcom, mali rusínske korene, a tak si svoje zvyky, tradície, hodnoty a výchovu priniesli so sebou do USA. Andy a jeho dvaja starší súrodenci John a Paul boli týmto ovplyvnení, dokonca sa isté prvky a vplyvy preniesli aj do Warholovej ranej tvorby. Častokrát využíval kaligrafiu svojej mamy a inšpiroval sa jej kresbami s motívmi, ako sú mačky, anjeli a pod. Do jeho dospelého života sa preniesol aj nedostatok z detstva – hromadenie a vlastnenie vecí, ktoré si v minulosti ako rodina nemohli dovoliť, ale pre Rusínov to bol charakteristický znak. Times Capsules sú charakteristikou jeho zberateľskej vášne – zbieral všetko od dóz na sušienky až po súčasné umenie, prehľadával aukčné domy, obchody so starožitnosťami či blšie trhy a hľadal nové „poklady“, ktoré pridal do svojich zbierok. Táto činnosť zahŕňala aj materiál, ktorý sa stal inšpiráciou pre tvorbu diel a záznam o Warholovom každodennom živote – zbierka osobných predmetov a príbehov, ktoré poskytujú istý rozmer pohľadu do jeho života.
Warhol žil dvoma životmi. V jednom bol obdivovanou hviezdou, žiadanou na celebritných večierkoch s nezameniteľným zjavom (zvyčajne nosil parochňu striebornej farby, okuliare a v ruke fotoaparát alebo diktafón na nahrávanie svojich známych) a v druhom bol skromným chlapcom, synom – Andrijkom svojej matky, pravidelne navštevujúci chrám byzantského rituálu. Tieto dva svety sa snažil držať separátne, chránil si svoje súkromie, no pre svoju existenciu potreboval oba. Na sklonku matkinho života si ju presťahoval z Pittsburghu do New Yorku a žila s ním takmer do konca svojho života. Hľadal v nej bezpečný prístav a oporu ako každé dieťa u svojho rodiča. Protikladom bolo dianie vo Factory, rôzne večierky, na ktorých hrala skupina The Velvet Underground, rôzne spoločenské výstrelky – často sa tam striedali persony z prostredia umenia, politiky, básnici, hudobníci, režiséri, drag queens, spoločenské osobnosti a modelky, všetci spolupôsobili vo Factory. Aj vďaka tomuto prostrediu vzniklo viac ako 500 screen-testov a niekoľko desiatok filmov, tematicky rôzne zamerané umelecké diela, fotografie, ale tiež mnohé kooperácie medzi samotnými umelcami.
Andy Warhol sa až príchodom do New Yorku postupne vypracoval a stal ikonou pop-artu, ale na začiatku kariéry patril k tým ľuďom, ktorí úplne nezapadali do tejto spoločnosti. New York ponúkal možnosť ako sa z nikoho môže stať niekto a táto myšlienka ho nadchla natoľko, že svojou filozofiou a tvorbou, ktorú po sebe zanechal, sú aktuálne a prítomné aj v súčasnom umení vôbec.
Botticelliho Venuša ako virtuálna travel bloggerka?
#Svetoznámu maľbu Zrodenie Venuše si počas svojho života už nepochybne niekde zazrel. Ikonické renesančné dielo talianskeho umelca Sandra Botticelliho vzniklo v osemdesiatych rokoch 15. storočia a zachytáva príchod v mori zrodenej Venuše na pobrežie. Dnes už rímsku bohyňu lásky neuvidíš len na 550-ročnej maľbe, ale pokojne ju môžeš sledovať aj na Instagrame. Tvorcovia talianskej kampane na podporu turizmu z nej totiž spravili virtuálnu influencerku. Ako uvádza portál Wanted in Rome, nie všetci sú týmto nápadom nadšení.
Rímska bohyňa ako instabloggerka? Na prvý (a možno aj na druhý) pohľad sa to môže zdať zvláštne, no vďaka deväťmiliónovej kampani s názvom „Open to meraviglia“ sa tento zvláštny nápad stal realitou. Tvárou kampane sa totiž stala bohyňa lásky Venuša v podobe, akú jej dal jeden z najvýznamnejších renesančných umelcov, Sandro Botticelli.
„Ukážme svetu naše krásy, od veľkomiest po malé dedinky. Hovorme o nekonečnom umeleckom, prírodnom a gastronomickom dedičstve. Doširoka pre celý svet otvorme dvere zázrakov. To pre nás Talianov znamená pohostinnosť. A kto vhodnejší, než ja, by vás mohol vziať objavovať túto nádhernú krajinu v ktorejkoľvek časti roku? Som Venuša. Talianska ikona v dnešnom svete, teraz ako virtuálna influencerka,“ uvádza sa na oficiálnej stránke ku kampani.
Pozitívnych ohlasov sa nedočkala
Kampaň Open to meraviglia spustila talianska ministerka turizmu Daniela Santantchè spolu s národným výborom pre turizmus, no jej prijatie nebolo práve pozitívne. Venušu v modernom oblečení, s mobilom, či pri jedení pizze totiž mnohí nepovažujú za práve vhodný nástroj na propagovanie krás Talianska.
„Keďže Botticelliho Venuša je nahá, bolo by lepšie ju takú nechať, netreba ju takto obliekať,“ povedal uznávaný umelecký kritik Vittorio Sgarbi, ktorý skritizoval aj názov kampane, ktorá mieša angličtinu s talianskym slovom meraviglia (v preklade zázrak).
„Open to meraviglia? To má byť čo? Čo je to za jazyk?“
Talianske noviny Il Fatto Quotidiano zase prišli s informáciou, že jedna zo scén v promo videu ani nepochádza z Talianska. Podľa nich je totiž z videobanky a bola natočená v Slovinsku.
Talianska nátura s anglickými výrazmi
Venušu ako influencerku s používateľským menom @venereitalia23 označuje za nevkusnú, priam až trápnu, aj mnoho používateľov sociálnych sietí. Viacerí poukázali aj na fakt, že politická strana ministerky Santantchè len pred nedávnom prišla s návrhom zákona, podľa ktorého by za používanie anglických výrazov v oficiálnej komunikácii hrozili pokuty až do výšky 100 000 eur.
Santantchè však za kampaňou stojí.
„Schválne som zvolila Botticelliho Venušu, ktorá je talianskou ikonou známou na celom svete a symbolizuje našu taliansku náturu,“ povedala.
Vincent van Gogh maľoval svoje sny. Počas života predal jeden obraz, dnes je jedným z najväčších géniov umenia
Vincent Willem van Gogh zomrel v roku 1890, keď mal tridsaťsedem rokov. Celý život pôsobil ako nešťastný umelec, ktorý trpel psychickými ťažkosťami. Pre ľudí bol čudákom a pre rodičov sklamaním.Matka ho celý život vnímala ako náhradu za svojho prvého syna, po ktorom Vincent zdedil meno. Nikdy však v jej očiach nezastal bratovo miesto, čo ho zrejme poznačilo natoľko, že sa s tým do smrti nevyrovnal. Najväčšou útechou mu bol jeho brat Theo, s ktorým si dopisoval až do svojej smrti. Vďaka týmto listom dnes vieme, čo sa odohrávalo v jeho mysli, ako trávil svoje dni a ako vnímal svet okolo seba.
Problémový čudák
Jeho láska k umeniu a protisystémové názory ho sprevádzali celý život. Najskôr študoval na vidieckej škole v Zunderti, dva roky v Zevenbergene na internátnej škole a osemnásť mesiacov na strednej škole v Tilburgu. Ani na jednej zo škôl nevydržal kvôli nezhodám s učiteľmi a nespokojnosti s učebnými osnovami.Ovládal francúzsky aj nemecký jazyk. Už ako sedemnásťročný pracoval v Goupilovej galérií v Haagu, kde bol úspešný natoľko, že ho posielali aj do pobočiek galérie v Bruseli, Londýne alebo v Paríži. Práve v Paríži sa stretol s Paulom Gauguinom, ktorý spomedzi všetkých umelcov najviac ovplyvnil jeho tvorbu. Nakoniec ho z práce prepustili. Vždy vážny, neupravený a zadumaný čudák so záchvatmi zúrivosti nemal dobré vzťahy ani s kolegami, ani so zákazníkmi. Chcel sa vydať v šľapajách otca a stať sa kazateľom. Kvôli nezhodám s učiteľmi štúdium po roku prerušil. Pracoval za stravu a ubytovanie v Londýne, neskôr v belgickom baníckom revíri, kde žil v chudobnej chatrči. Často nemal peniaze, zanedbával svoj vzhľad a aj preto sa ho ľudia stránili. Neskôr sa snažil študovať aj na umeleckej univerzite. Po niekoľkých mesiacoch odmietania učebných osnov a prístupov učiteľov zo školy odišiel.
Najväčší z géniov umenia
Jediný obraz, ktorý sa predal počas jeho života, bol obraz Červená Vinica, ktorý od neho odkúpila Anna Boch za 400 frankov. Tento predaj zabezpečil Vincentov brat Theo, ktorý pracoval v obchode s obrazmi. Meno Vincent van Gogh bolo počas jeho života pre ľudí neznáme. Pre tých, ktorí ho poznali, bol skôr bláznom ako umelcom. Všetko zmenila výstava v Paríži 11 rokov po jeho smrti. Od tej doby patria jeho diela spolu s dielami Pabla Picassa medzi svetovo najdrahšie obrazy. Niektoré jeho maľby sa dlhodobo držia na zozname najdrahších malieb sveta.Jeden z jeho mnohých obrazov so slnečnicami kúpil v roku 1987 neznámy zberateľ na aukcii za 29 miliónov dolárov, obraz Kosatce bol v tom istom roku predaný za 53,9 milióna dolárov. O tri roky neskôr ho prekonal Portrét doktora Gacheta za 82,5 milióna dolárov.